Štúdia ukazuje, že tepelný stres zasahuje ďalšiu miliardu ľudí

Tepelný stres rastie rýchlejšie, než ukazuje samotná denná maximálna teplota. Nová štúdia v časopise Nature Climate Change tvrdí, že oproti 70. rokom pribudla približne miliarda ľudí, ktorí sú aspoň raz ročne vystavení extrémnemu tepelnému stresu. Pre Slovensko je dôležité najmä to, že riziko nezvyšujú len horúce popoludnia, ale aj tropické noci, vlhkosť a dĺžka vĺn horúčav.

Štúdia Global heat stress intensification and its expanding footprint on the human population, ktorú viedla Rebecca Emerton, hlavná autorka výskumu o globálnom zosilňovaní tepelného stresu, porovnávala vývoj od 70. rokov s obdobím 2015 až 2024. Podiel svetovej populácie vystavenej aspoň jednému dňu extrémneho tepelného stresu podľa nej vzrástol zo 16 percent na 22 percent. V absolútnych číslach to znamená približne jednu miliardu ľudí navyše.

Pre bežného človeka je podstatné, že tepelný stres nie je len iný názov pre horúčavu. Ide o zaťaženie organizmu, ktoré vzniká kombináciou teploty, vlhkosti, slnečného žiarenia a vetra. V praxi preto môže byť deň s rovnakou teplotou výrazne nebezpečnejší, ak je vzduch vlhký, nefúka vietor a človek pracuje alebo sa pohybuje na priamom slnku.

Európska klimatická služba Copernicus Climate Change Service, ktorú prevádzkuje ECMWF, používa na hodnotenie tepelného stresu index UTCI. Silný tepelný stres začína pri hodnote 32 °C UTCI, veľmi silný pri 38 °C UTCI a extrémny pri 46 °C UTCI. Copernicus zároveň uvádza, že v Európe od 80. rokov pribúda dní so silným až extrémnym tepelným stresom aj tropických nocí.

Rozdiel medzi teplotou vzduchu a tepelným stresom je dôležitý aj pre pracoviská. Vonkajší pracovník na stavbe, kuriér na bicykli alebo zamestnanec údržby ciest môžu byť pri rovnakej nameranej teplote vystavení oveľa vyššiemu riziku než človek v tieni a bez fyzickej námahy. Práve preto sa pri práci a fyzickej aktivite používa aj index WBGT, ktorý zohľadňuje tepelné zaťaženie tela v konkrétnych podmienkach.

Podľa výskumnej siete World Weather Attribution patrilo počas európskej vlny horúčav medzi 18. a 29. júnom 2026 viac ako 50 percent analyzovaných miest na Slovensku medzi lokality, kde sa očakávali alebo pozorovali rekordne vysoké hodnoty WBGT. To je údaj, ktorý má praktický význam najmä pre vonkajšiu prácu, športové podujatia, letné tábory či dopravu.

Ďalším problémom sú noci. Štúdia v Nature Climate Change uvádza, že najteplejšie noci sa globálne otepľujú približne o 0,32 °C za dekádu, kým najteplejšie dni o 0,27 °C za dekádu. Tento rozdiel vyzerá malý, ale pri zdraví je rozhodujúce, či si telo po horúcom dni dokáže v noci oddýchnuť.

Na tento problém upozorňuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav. V analýze Tropické noci na Slovensku, ktorej spoluautormi boli Jozef Pecho, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu, a Dalibor Výberči, spoluautor analýzy, ústav píše, že tropické noci sú významné z hľadiska zdravia, pretože obmedzujú nočnú regeneráciu organizmu po dennom tepelnom strese.

Tropická noc znamená, že teplota neklesne pod 20 °C. Slovenský hydrometeorologický ústav zároveň upozornil, že pri bežnom vyhodnocovaní podľa celodenných miním môže štatistika časť nočného tepelného zaťaženia podhodnocovať. V období od roku 2004 do 18. júla 2021 bol podľa ústavu skutočný počet tropických nocí pri použití nočných miním o 20,9 percenta vyšší než pri hodnotení podľa bežných celodenných miním.

Zdravotné dôsledky nie sú len otázkou diskomfortu. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že dlhšie obdobia vysokých denných aj nočných teplôt vytvárajú kumulatívny stres na ľudský organizmus a zvyšujú riziko chorobnosti aj úmrtí z tepla. V rokoch 2000 až 2019 podľa organizácie pripadalo na teplo približne 489-tisíc úmrtí ročne vo svete, pričom 36 percent z nich bolo v Európe.

Regionálny úrad WHO pre Európu označuje tepelný stres za hlavnú príčinu úmrtí súvisiacich s klímou v európskom regióne. Zároveň uvádza približne 30-percentný nárast úmrtnosti súvisiacej s teplom za posledných 20 rokov. Najviac ohrození sú seniori, malé deti, ľudia s chronickými ochoreniami, pracovníci vonku a domácnosti v bytoch bez účinného tienenia alebo chladenia.

Slovenský rozmer témy ukázala aj vlna horúčav na konci júna 2026. Slovenský hydrometeorologický ústav v analýze, ktorej autormi boli Cyril Siman a David Frnda, upozornil, že epizóda môže prepísať viaceré teplotné rekordy a že vysoké budú aj nočné minimá. Ústav vtedy pripomínal júnový rekord 38,8 °C zo Somotora z 30. júna 2022 aj absolútny slovenský rekord 40,3 °C.

Pre domácnosti z toho vyplýva, že nestačí sledovať iba najvyššiu dennú teplotu v predpovedi. Dôležité sú aj nočné minimá, vlhkosť, dĺžka trvania horúčav a to, či sa byt alebo dom dokáže počas noci ochladiť. Panelákový byt pod strechou môže byť počas tretej alebo štvrtej horúcej noci rizikovejší než vonkajšia teplota naznačuje.

Zamestnávatelia budú musieť čoraz častejšie riešiť organizáciu práce počas horúčav. Pri vonkajších profesiách môže ísť o skorší začiatok zmeny, častejšie prestávky, tienenie, dostupnú vodu a presun fyzicky najťažších úloh mimo najteplejších hodín. V kanceláriách a školách je problémom najmä kumulované prehrievanie budov, slabé tienenie a nedostatočné vetranie v čase, keď sú aj noci príliš teplé.

Samosprávy majú v téme väčšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá. Tepelný stres zvyšujú rozpálené spevnené plochy, málo tieňa, chýbajúca zeleň a nedostupná voda vo verejnom priestore. Praktické opatrenia preto nie sú iba výsadba stromov, ale aj tienené zastávky, pitné fontány, ochladzovacie miesta, úprava školských dvorov a plánovanie výstavby tak, aby mestá v noci dokázali teplo uvoľňovať.

Otvorenou otázkou zostáva, či slovenské školy, veľkí zamestnávatelia a samosprávy budú mať pred ďalšími vlnami horúčav pripravené štandardné postupy, alebo budú opatrenia opäť prijímať až počas krízových dní.