Vedci varujú, teplé noci zvyšujú tepelný stres

Nová štúdia v Nature Climate Change ukazuje, že globálny tepelný stres sa od roku 1950 zintenzívňuje a zasahuje väčšiu časť populácie než kedysi. Pre zdravie pritom nerozhoduje len údaj na teplomere, ale aj vlhkosť, vietor, sálanie a to, či sa telo stihne schladiť v noci. Európske aj slovenské dáta zároveň potvrdzujú, že tropických nocí pribúda, čo zvyšuje riziko najmä pre seniorov, deti a ľudí v prehrievaných bytoch.

Prečo nestačí pozerať na teplotu vzduchu

Štúdia v Nature Climate Change, ktorú viedla Rebecca Emerton, hlavná autorka výskumu o globálnom tepelnom strese, hodnotila vývoj od roku 1950 pomocou indexu UTCI. Ten sa nesnaží opísať len samotnú teplotu vzduchu, ale skôr to, ako teplo pôsobí na ľudské telo. Výskumníci zistili, že extrémne „feels-like“ teploty sú častejšie na každom kontinente a v niektorých regiónoch pribudlo až 50 dní tepelného stresu ročne.

Práve v tom je rozdiel medzi bežnou predpoveďou počasia a zdravotným rizikom. Svetová zdravotnícka organizácia vysvetľuje, že množstvo tepla uloženého v tele závisí nielen od teploty, ale aj od vysokej vlhkosti, slabého vetra, tepelného žiarenia, oblečenia a fyzickej záťaže. Dvaja ľudia tak môžu zažiť rovnakých 33 stupňov, ale ich skutočné riziko môže byť odlišné podľa toho, či sú v tieni alebo na rozpálenom betóne, či je vzduch suchý alebo dusný a či sa hýbu alebo oddychujú.

Európska služba Copernicus Climate Change Service pri tepelnom strese pracuje aj s hranicami „pocitovej“ teploty. Za silný tepelný stres považuje hodnoty od 32 stupňov Celzia, za veľmi silný od 38 stupňov. Takéto čísla sú pre bežného čitateľa praktickejšie než samotné denné maximum, pretože lepšie ukazujú, kedy už organizmus začína mať problém odvádzať teplo.

Noci sa otepľujú rýchlejšie než dni

Najdôležitejšia správa z novej štúdie nie je iba to, že je teplejšie cez deň. Výskumníci zistili, že najteplejšie noci sa globálne otepľujú rýchlejšie než najteplejšie dni, a to tempom 0,32 stupňa Celzia za dekádu oproti 0,27 stupňa pri denných maximách. Pre zdravie je to zásadné, pretože telo potrebuje noc na regeneráciu a zníženie vnútornej teploty.

Ak sa byt, dom alebo internát cez noc neochladí, organizmus ide do ďalšieho dňa už zaťažený. Niekoľkodňová vlna horúčav je preto nebezpečnejšia než jeden extrémne horúci deň. Problém sa ešte zhoršuje vo vlhkom počasí, keď sa pot odparuje horšie a prirodzené chladenie tela prestáva fungovať tak účinne.

Európske dáta ukazujú, že nejde o okrajový jav. Podľa Copernicus Climate Change Service vzrástla plocha Európy, na ktorej sa aspoň raz za rok vyskytne tropická noc, z približne 20 percent v 70. rokoch na približne 35 percent v 20. rokoch tohto storočia. V roku 2024 mala Európa druhý najvyšší počet tropických nocí v záznamoch a 60 percent územia zaznamenalo viac dní než priemer s aspoň silným tepelným stresom.

Práve tropická noc, teda noc s minimom nad 20 stupňov Celzia, je pre domácnosti často dôležitejšia než popoludňajšie maximum. Ak vnútorné priestory držia teplo do rána, nestačí len „prečkať“ popoludnie. Riziko sa prenáša aj do spánku, regenerácie a ďalšieho pracovného dňa.

Slovensko už vidí rovnaký trend

Slovenský hydrometeorologický ústav uviedol, že leto 2024 bolo na Slovensku rekordne teplé aspoň od roku 1931. V samostatnom hodnotení júla ústav napísal, že priestorová hodnota priemernej mesačnej teploty vzduchu dosiahla 21,7 stupňa Celzia, čo je rekord pre júl aspoň od roku 1931, a zároveň bol počet tropických nocí v júli rekordný na všetkých vybraných staniciach minimálne od roku 1951. Tieto údaje zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav a neskôr ich potvrdil aj v súhrnnom hodnotení leta 2024.

Pre slovenské mestá a sídliská je to praktický problém. Mnohé byty, školy či kancelárie neboli navrhnuté na dlhé série tropických dní a nocí. Najviac to cítiť v podkrovných bytoch, vo vyšších podlažiach, v domácnostiach bez vonkajšieho tienenia a tam, kde okná smerujú na západ alebo na rozpálené nádvorie.

Zdravotné dosahy sa pritom neukážu vždy okamžite v oficiálnych číslach. European Environment Agency upozorňuje, že v Európe neexistuje jednotný systém priebežnej evidencie úmrtí spôsobených horúčavou, takže dopady sa často dopočítavajú až spätne epidemiologickými modelmi. Aj preto sa verejná debata často sústredí na teplotné rekordy, kým skutočná zdravotná záťaž ostáva v reálnom čase menej viditeľná. Za rok 2023 agentúra odhadla v Európe takmer 48-tisíc úmrtí súvisiacich s horúčavami.

Kto je najzraniteľnejší a čo má zmeniť bežná domácnosť

Svetová zdravotnícka organizácia medzi najzraniteľnejšie skupiny zaraďuje ľudí nad 65 rokov, osoby so srdcovými, pľúcnymi alebo obličkovými ochoreniami, malé deti, ľudí žijúcich osamote a obyvateľov nekvalitného alebo prehrievaného bývania. V praxi to znamená, že rovnaká vlna horúčav nezasiahne všetkých rovnako. Zdravý človek v dobre tienenom byte ju môže zvládnuť podstatne ľahšie než senior v podkroví bez nočného ochladenia.

Pre bežnú domácnosť z toho vyplýva, že sa má riadiť nielen denným maximom, ale aj nočnými minimami a vlhkosťou. Ak meteorológovia hlásia sériu tropických nocí, je rozumné počítať s tým, že problém nebude iba popoludní. Cieľom je znížiť tepelné zisky cez deň a využiť každé chladnejšie okno na vetranie v noci alebo nadránom.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča udržiavať domácnosť čo najchladnejšiu, cez deň obmedziť teplo zvonku tienením a vetrať najmä vtedy, keď je vonku chladnejšie než vnútri. Prakticky to znamená zatiahnuť žalúzie alebo rolety ešte predtým, než slnko rozpáli okná, obmedziť používanie spotrebičov, ktoré zbytočne kúria, a presunúť fyzicky náročnejšie činnosti na skoré ráno alebo večer. Pri viacdňových horúčavách je dôležité aj pravidelne kontrolovať seniorov, malé deti a chronicky chorých v rodine, najmä ak bývajú sami.

Podobná logika platí v práci aj na cestách. Dôležité nie je len to, či teplomer ukáže 35 stupňov, ale či človek stojí na priamom slnku, v dusnej hale alebo v aute bez prúdenia vzduchu. Ak sa pracovisko alebo dopravný prostriedok cez noc neochladia, tepelná záťaž sa kumuluje a únava prichádza skôr.

Pre slovenské leto to znamená jednoduchú zmenu uvažovania: sledovať menej samotné popoludňajšie maximum a viac to, či sa dá večer a v noci reálne schladiť byt aj telo. Práve od toho bude čoraz viac závisieť, či sú horúčavy iba nepríjemné, alebo už predstavujú zdravotné riziko, na ktoré sa budú musieť prispôsobiť aj školy, pracoviská a sociálne zariadenia.