UNESCO sprísňuje prístup k turizmu: pamiatky majú merať limity, návštevníkov aj dosah na miestnych

UNESCO 27. mája 2026 spustilo s nadáciou TUI Care Foundation globálne partnerstvo, ktoré má pomôcť riadiť turizmus v lokalitách svetového dedičstva a ich okolí. Téma prichádza v čase, keď Eurostat eviduje ďalší rekord cestovania v Európskej únii: v roku 2025 dosiahli turistické ubytovacie zariadenia takmer 3,1 miliardy prenocovaní. Pre Slovensko je to praktická otázka ochrany pamiatok, keďže UNESCO u nás eviduje 6 kultúrnych a 2 prírodné lokality svetového dedičstva.

Nadmerný turizmus v kultúrnom prostredí znamená stav, keď počet návštevníkov prevýši schopnosť miesta zvládnuť ich bez poškodenia pamiatok, verejného priestoru alebo každodenného života obyvateľov. V minulosti sa najčastejšie spájal s veľkými mestami a ikonickými destináciami, no tlak sa presúva aj na menšie historické centrá, dediny, hrady a krajinné pamiatky.

Podľa programu UNESCO World Heritage and Sustainable Tourism sú takmer všetky jednotlivé lokality svetového dedičstva významnými turistickými destináciami. To je pre mestá a regióny príležitosť na príjmy, pracovné miesta a propagáciu, ale zároveň riziko, ak návštevnosť rastie rýchlejšie než údržba, infraštruktúra a pravidlá ochrany.

Eurostat v marci 2026 uviedol, že cestovný ruch v Európskej únii dosiahol v roku 2025 takmer 3,1 miliardy prenocovaní v turistických ubytovacích zariadeniach. Medziročne to bolo o 2,2 percenta viac. Podľa Eurostatu sa 61,7 percenta všetkých prenocovaní sústredilo do Španielska, Talianska, Francúzska a Nemecka, no rast celkového objemu cestovania zvyšuje tlak aj na menšie a citlivé miesta.

UNESCO preto 27. mája 2026 oznámilo partnerstvo s nadáciou TUI Care Foundation. Prvé aktivity sa majú začať v Maroku a na Zanzibare, konkrétne v okolí lokalít Ksar Aït Ben Haddou a Stone Town of Zanzibar. Cieľom nie je iba prilákať turistov, ale nastaviť model, v ktorom sa návštevnosť spája s ochranou dedičstva a prínosom pre miestne komunity.

Kľúčový posun je v tom, že pamiatky sa už nedajú riadiť iba cez propagáciu a predaj vstupeniek. Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla ICOMOS v aktualizovanej International Cultural Heritage Tourism Charter odporúča, aby správcovia kultúrneho dedičstva pracovali s manažmentovými plánmi, pravidelným monitorovaním, nosnou kapacitou a ďalšími plánovacími nástrojmi.

Nosná kapacita v tomto kontexte neznamená iba počet ľudí, ktorí sa fyzicky zmestia na nádvorie hradu alebo do historickej ulice. Zahŕňa aj to, koľko návštevníkov zvládne pamiatka bez poškodenia materiálu, koľko ľudí zvládne doprava, odpadové hospodárstvo a toalety, a či turizmus ešte umožňuje miestnym obyvateľom normálne bývať, pracovať a používať verejný priestor.

Masová návštevnosť poškodzuje kultúrne lokality viacerými spôsobmi. Pri pamiatkach ide o opotrebovanie povrchov, tlak na údržbu, potrebu bezpečnostných zásahov a riziko, že správcovia začnú prispôsobovať prevádzku rýchlemu obratu návštevníkov. Pri živých historických sídlach je problém širší: služby pre obyvateľov nahrádzajú prevádzky zamerané na turistov, rastie sezónnosť práce a tradičné remeslá sa môžu zmeniť na lacnú kulisu pre krátku návštevu.

Práve preto UNESCO a ICOMOS zdôrazňujú zapojenie miestnych komunít. Ak obyvatelia znášajú hluk, dopravné obmedzenia a rast cien, ale príjmy z návštevnosti odchádzajú mimo lokality, podpora ochrany pamiatok slabne. Udržateľný turizmus má preto riešiť aj to, kto z návštevnosti profituje a koľko peňazí sa vracia do obnovy, údržby a služieb pre miestnych.

V praxi sa používajú najmä nástroje, ktoré rozkladajú dopyt v čase a priestore. Patria medzi ne rezervačné systémy, časové vstupy, obmedzenie počtu návštevníkov v najcitlivejších častiach, lepšie značenie trás, presmerovanie časti návštevnosti do menej zaťažených lokalít a vstupné, ktoré viac zohľadňuje náklady na ochranu. Pri historických centrách sa k tomu pridáva regulácia dopravy, krátkodobého ubytovania a podujatí v najvyťaženejších obdobiach.

Slovensko nemá tlak porovnateľný s najväčšími európskymi destináciami, no má viacero lokalít, kde sa stretáva ochrana pamiatok, sezónna návštevnosť a bežný život obyvateľov. Podľa UNESCO World Heritage Centre je na Slovensku 6 kultúrnych a 2 prírodné lokality svetového dedičstva. Medzi kultúrne patria aj Banská Štiavnica, Levoča a Spiš, Bardejov či Vlkolínec.

Vlkolínec ukazuje, prečo sa táto téma netýka iba veľkých miest. UNESCO ho opisuje ako mimoriadne zachovanú tradičnú stredoeurópsku osadu so 45 budovami a ochranným pásmom s rozlohou 320,7 hektára. V profile lokality zároveň upozorňuje, že Vlkolínec je zraniteľný voči dopadom turizmu, ktorý zasahuje do každodenného života obyvateľov.

Pre slovenské pamiatky z toho vyplýva jednoduchá zmena optiky. Úspech by sa nemal merať iba počtom návštevníkov za sezónu, ale aj tým, či sa predlžuje pobyt, či turisti prichádzajú mimo špičky, či sa príjmy vracajú do obnovy a či miestni obyvatelia vnímajú návštevnosť ako prínos. Pri menších destináciách môže byť menej návštevníkov s vyššou kvalitou služieb výhodnejších než nárazové preplnenie počas niekoľkých víkendov.

Otvorenou otázkou zostáva, koľko slovenských historických miest a pamiatok má verejne dostupné dáta o návštevníckych tokoch, limitoch a dopadoch na obyvateľov. Bez nich sa budú pravidlá nastavovať až vtedy, keď sa tlak prejaví poškodením pamiatky, odporom miestnych alebo stratou toho, pre čo návštevníci na miesto prišli.