Umelá inteligencia prichádza do ambulancií s novými pravidlami

Umelá inteligencia v zdravotníctve sa v Európe presúva z pilotov do bežnej praxe a čoraz viac ju určujú pravidlá, nie marketing. Európska komisia uvádza, že európske pravidlá pre umelú inteligenciu vstúpili do platnosti 1. augusta 2024 a pre zdravotnícke nástroje nastavujú prísnejší režim podľa rizika. Pre pacientov aj ambulancie to znamená jednoduchú otázku: kedy ide len o pomoc pre lekára a kedy už softvér vstupuje do rozhodovania o starostlivosti.

Najrýchlejšie sa v zdravotníctve presadzujú nástroje, ktoré šetria čas a pomáhajú triediť veľké objemy údajov. V praxi ide najmä o spracovanie zdravotnej dokumentácie, podporu pri vyhodnocovaní snímok, predbežné triedenie pacientov či pomoc pri administratíve. Práve tu môže mať technológia najväčší efekt aj pre Slovensko, kde zdravotníctvo dlhodobo naráža na nedostatok personálu, čakacie lehoty a digitálny dlh.

Zároveň však platí, že nie každý nástroj je z pohľadu pravidiel rovnaký. Európska komisia uvádza, že nový rámec stojí na rizikovom prístupe. Iné povinnosti sa týkajú bežných systémov a iné softvéru, ktorý môže výrazne zasiahnuť do zdravia, bezpečnosti alebo základných práv človeka.

Kde sa láme hranica medzi pomocou a rozhodovaním

Pre ambulanciu alebo nemocnicu je kľúčové rozlíšiť, či umelá inteligencia len uľahčuje prácu, alebo už ovplyvňuje medicínske rozhodnutie. Ak systém pomáha prepísať rozhovor s pacientom do správy alebo zoradiť dokumenty, riziko je iné, než keď odporúča diagnózu, vyhodnocuje snímku pľúc alebo rozhoduje, kto má byť vyšetrený skôr.

Práve pri nástrojoch s medicínskym určením sa sprísňujú požiadavky najviac. Európska komisia píše, že vysokorizikové systémy musia spĺňať podmienky ako zmierňovanie rizík, kvalitné dátové súbory, jasné informácie pre používateľa a ľudský dohľad. Inými slovami, nestačí, aby softvér pôsobil presvedčivo alebo rýchlo. Musí byť zrejmé, na aké použitie je určený, z akých dát vychádza a kto jeho výstup kontroluje.

To je podstatné aj preto, že zdravotnícke modely sa môžu mýliť spôsobom, ktorý laik len ťažko odhalí. Chyba nemusí vyzerať ako technický pád systému. Môže mať podobu sebavedomého, ale nesprávneho odporúčania, prehliadnutého nálezu alebo zlej priority pri triáži. Pri takýchto výstupoch je riziko vyššie než pri bežnom kancelárskom softvéri, lebo zlé rozhodnutie môže oddialiť liečbu alebo zaťažiť lekára falošným pocitom istoty.

Čo nové pravidlá znamenajú pre nemocnice a ambulancie

Posun od experimentu k regulovanej praxi už vidno aj v regióne. Ministerstvo zdravotnictví České republiky 8. júla 2026 oznámilo spoluprácu s odbornými inštitúciami na nastavení pravidiel pre bezpečné využívanie umelej inteligencie v zdravotníctve. Súčasťou sú spoločné pracovné skupiny a odborné tímy, príprava metodických dokumentov, vzdelávacích aktivít aj pilotných projektov.

Tento krok je dôležitý aj pre Slovensko, aj keď ide o český príklad. Ukazuje totiž, čo budú musieť riešiť aj naše zariadenia, ak budú podobné nástroje nakupovať alebo zavádzať. Nestačí vybrať dodávateľa a zapnúť systém. Nemocnica alebo ambulancia bude musieť vedieť, na čo presne sa nástroj používa, aké má obmedzenia, ako sa kontrolujú jeho výstupy a kto nesie zodpovednosť, keď odporúčanie zlyhá.

Prakticky to znamená viac dokumentácie, interných pravidiel a školenia personálu. Lekár potrebuje rozumieť tomu, kedy môže výstup použiť ako podpornú informáciu a kedy sa naň nesmie spoliehať bez vlastného overenia. Manažment zariadenia zasa musí vedieť, či ide o zdravotnícky softvér s prísnejším režimom, alebo o nižšie rizikový nástroj.

Komisia navyše v návrhu usmernení k vysokorizikovým systémom zverejnenom v máji 2026 rozlišuje dve hlavné skupiny. Jednu tvoria systémy zabudované do produktov, ktoré už regulujú európske pravidlá, druhú systémy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravie, bezpečnosť alebo základné práva v konkrétnych spôsoboch použitia. Aj preto sa nebude posudzovať len samotná technológia, ale aj to, kde a ako ju zariadenie nasadí.

Čo si má všímať pacient

Pacient zvyčajne neuvidí certifikáciu ani interné metodiky, ale vie si položiť niekoľko praktických otázok. Prvou je, či umelá inteligencia len pomáha lekárovi, alebo priamo vytvára odporúčanie, ktoré vstupuje do diagnózy, poradia pacientov či voľby ďalšieho postupu. Druhou je, či výstup kontroluje zdravotník a či ho vie vysvetliť zrozumiteľným jazykom.

Dobré znamenie je, ak zariadenie vie jasne povedať, na čo nástroj slúži a aké má hranice. Ak softvér pomáha s opisom snímky, lekár by mal vedieť povedať, že ide o podporný systém a že konečné posúdenie robí človek. Ak by zdravotnícke zariadenie vytváralo dojem, že stroj rozhodol sám a nikto jeho odporúčanie nekontroluje, je to skôr varovný signál.

Dôležitá je aj opatrnosť pri sľuboch o presnosti. Zdravotnícke nástroje nebývajú univerzálne rovnako spoľahlivé pre všetky skupiny pacientov, všetky diagnózy ani všetky typy pracovísk. Výsledok môže závisieť od toho, na akých dátach bol model trénovaný a v akom prostredí sa používa. Preto nové pravidlá tlačia aj na kvalitu dát a jasné informácie pre používateľa.

Pre slovenského pacienta sa tým mení najmä očakávanie od systému. Umelá inteligencia môže skrátiť čas pri administratíve, pomôcť rýchlejšie spracovať nálezy alebo podporiť lekára pri vyhodnocovaní údajov. Nemá však byť čiernou skrinkou, ktorá bez vysvetlenia rozhoduje o zdravotnej starostlivosti.

Na európskej úrovni je dôležitý aj časový rámec. Podľa Európskej komisie má byť nariadenie o umelej inteligencii plne uplatniteľné po dvoch rokoch, pričom pri systémoch zabudovaných do regulovaných produktov počíta s prechodným obdobím 36 mesiacov. To znamená, že zdravotníctvo ešte nie je v cieľovom stave, ale už nie je ani vo fáze voľného experimentovania.

Pre nemocnice a ambulancie bude najbližším testom to, či dokážu spojiť inovácie s dohľadom a zodpovednosťou. A pre pacientov zostane rozhodujúce, či im zariadenie vie ukázať nielen to, že používa moderný nástroj, ale aj to, kto nad ním drží posledné slovo.