Športové tímy riešia zuby, vplývajú na výkon športovcov

Zdravie ústnej dutiny sa v športe prestáva brať ako kozmetická téma. Prehľady v British Dental Journal a systematická metaanalýza ukazujú, že u elitných športovcov sú časté zubný kaz, zápaly ďasien či erózia zubov a že jednoduchá prevencia môže pomôcť výkonu aj regenerácii. Pre rekreačných športovcov z toho vyplýva najmä jedno: pred sezónou sa oplatí riešiť nielen kondíciu a výživu, ale aj zuby, ďasná a dýchanie ústami.

Prečo sa z ústnej dutiny stala športová téma

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patria ochorenia ústnej dutiny medzi najčastejšie neprenosné choroby na svete a postihujú približne 3,5 miliardy ľudí. WHO zároveň upozorňuje, že väčšina týchto problémov zdieľa s inými chronickými ochoreniami rovnaké rizikové faktory, najmä vysoký príjem cukru, tabak a alkohol.

V športe sa k tomu pridáva ešte špecifické prostredie. Prehľad What do we know about elite athlete oral health? v British Dental Journal uvádza, že u elitných športovcov existuje viac bariér pre dobré ústne zdravie naraz: spôsob stravovania, hydratácia, možná dočasná imunitná supresia po veľkej záťaži aj to, že starostlivosť o zuby býva v praxi odsunutá bokom.

To je dôležité aj preto, že športovec väčšinou nerieši len samotný chrup. Bolesť zuba, krvácanie ďasien, citlivosť alebo zápal môžu zhoršiť spánok, príjem potravy aj komfort pri tréningu. Ak niekto pravidelne rieši regeneráciu, kvalitu spánku a výživu, ústna dutina už nie je vedľajšia téma, ale súčasť celého výkonového reťazca.

Prečo sú problémy u športovcov časté

Novší systématický prehľad a metaanalýza z roku 2025 uzavreli, že zubný kaz, gingivitída a dentálna erózia sú u elitných športovcov vysoko rozšírené a mali by patriť do športovo-medicínskej starostlivosti. Inými slovami, nejde o ojedinelý problém niekoľkých jednotlivcov, ale o tému, ktorú by mali riešiť kluby, reprezentačné tímy aj akadémie.

Príčin je viac. Športovci častejšie siahajú po sladkých nápojoch, géloch a tyčinkách, ktoré pomáhajú výkonu, ale pri častom kontakte so zubami zvyšujú riziko kazu a opotrebovania skloviny. Ak sa navyše nápoje popíjajú dlho po malých dúškoch, ústa sú kyslému a sladkému prostrediu vystavené dlhšie.

Rolu môže mať aj sucho v ústach počas dlhej záťaže alebo časté dýchanie ústami. Sliny pritom prirodzene chránia zuby aj mäkké tkanivá. Keď ich je menej, športovec môže mať väčšiu citlivosť, nepríjemný pocit v ústach a vyššie riziko, že sa drobný problém zmení na väčší.

Autori februárového prehľadu, medzi nimi Ian Needleman, spoluautor prehľadu o ústnom zdraví elitných športovcov, Julie Gallagher, spoluautorka a odborníčka na ústne zdravie v športe, a Paul Ashley, spoluautor a výskumník v oblasti športovej stomatológie, zároveň pripomínajú, že väčšina ochorení ústnej dutiny je preventabilná a existujú jednoduché zásahy s dobrou evidenciou účinnosti. To je podstatné aj pre amatérsky šport, kde rozpočet nebýva na špeciálny medicínsky tím.

Čo má kontrolovať športovec pred sezónou

Druhý prehľad o skríningu ústneho zdravia v športe v British Dental Journal uvádza, že skríning môže pomôcť zachytiť problémy včas a je prvým krokom prevencie aj podpory správneho správania. Peter Fine, spoluautor článku o skríningu ústneho zdravia v športe, s kolegami tým v praxi opisuje jednoduchý princíp: najprv problém včas odhaliť, až potom riešiť následky v strede sezóny.

Pre vrcholový tím môže mať skríning širšiu podobu a byť súčasťou vstupnej prehliadky. Pri amatéroch a mládeži často stačí, ak sa zubná kontrola zaradí medzi bežné preventívne kroky pred náročným tréningovým blokom. Zmysel má pýtať sa nielen na bolesť, ale aj na krvácanie ďasien, citlivosť na studené či sladké, opakované afty, škrípanie zubami, časté sucho v ústach a dýchanie ústami počas spánku či tréningu.

Samotná prehliadka nemusí znamenať drahý zásah. Už obyčajná preventívna návšteva zubára vie odhaliť kaz, zápal ďasien, začínajúce opotrebovanie skloviny alebo problém so zhryzom, ktorý športovec dlho prehliada. Ak sa k tomu pridá krátky rozhovor o pitnom režime, frekvencii sladkých nápojov a hygiene po tréningu, klub môže získať viac než z jedného ďalšieho výkonového testu.

Treba však rozlišovať medzi všeobecnou prevenciou a individuálnou liečbou. Články v odborných časopisoch neponúkajú univerzálny návod pre každého športovca a konkrétny postup má určiť zubár alebo lekár podľa stavu pacienta. Pre amatérov je dôležitý najmä odkaz, že bolesť či krvácanie ďasien nie sú detail, ktorý sa má ignorovať do konca sezóny.

Čo sa oplatí robiť aj bez veľkého rozpočtu

Na Slovensku sa o tejto téme zatiaľ píše málo a v dostupných zdrojoch chýbajú verejné dáta o tom, ako často kluby alebo športovci zaraďujú zubný skríning do prípravy. Práve preto dáva zmysel začať lacnými krokmi, ktoré si vedia dovoliť aj menšie kluby.

Pre bežného športovca alebo trénera má zmysel skontrolovať najmä tieto body:

• či športovec absolvoval preventívnu zubnú prehliadku pred sezónou alebo aspoň v poslednom roku,
• či sa pri tréningu a mimo neho neobjavuje krvácanie ďasien, bolesť, citlivosť alebo opakované zápaly,
• či športové nápoje a gély nepoužíva častejšie, než vyžaduje samotná záťaž,
• či po tréningu nezostávajú ústa dlhodobo suché a či športovec často nedýcha ústami.

Tieto kroky samy osebe nenahradia vyšetrenie, ale pomáhajú odhaliť, komu treba venovať pozornosť skôr, než sa problém ozve pred pretekmi alebo v rozhodujúcej časti sezóny. Pre mládežnícke akadémie môže byť takýto postup ešte dôležitejší, pretože v mladšom veku sa dajú návyky meniť ľahšie než neskôr.

Z praktického pohľadu ide aj o načasovanie. Sladké športové nápoje a gély majú svoje miesto pri dlhšej alebo intenzívnej záťaži, no nemali by sa zmeniť na celodenné popíjanie mimo tréningu. WHO pri ústnom zdraví opakovane pripomína význam cukru ako rizikového faktora a šport je typický príklad prostredia, kde sa výživový účel môže ľahko zraziť s dentálnym rizikom.

Pre profesionálne tímy je logickým ďalším krokom širšia spolupráca medzi trénerom, fyzioterapeutom, tímovým lekárom a zubárom. Pre amatérov stačí jednoduchšia verzia: nebrať ústa ako oddelenú tému od výkonu. Otvorenou otázkou zostáva, ako rýchlo sa takýto prístup dostane aj do slovenských klubov, keďže domáce údaje o rozsahu problému zatiaľ chýbajú.