AI agent v prehliadači otvára nové riziká pre účty

Prehliadač už nemá len zobraziť stránku, ale čoraz častejšie na nej aj konať za používateľa. Spoločnosť Google v januári 2026 začala zavádzať v Chrome funkciu „auto browse“, ktorá má zvládať viac-krokové úlohy. Pohodlie však prináša aj nové riziko: agent pracuje s obsahom stránok, otvorenými reláciami a niekedy aj s účtami, cez ktoré sa dá dostať k citlivým údajom.

Z čítača sa stáva vykonávateľ

Doteraz platilo, že prehliadač bol najmä oknom na web a používateľ rozhodoval o každom dôležitom kliknutí. S nástupom agentickej AI sa to mení. Google vo svojom januárovom prehľade AI noviniek uviedol, že v Chrome zavádza funkciu „auto browse“, postavenú na Gemini 3, ktorá má zvládať komplexné úlohy z viacerých krokov za používateľa. Podľa Google je funkcia naviazaná na predplatné Google AI Pro a Google AI Ultra.

Firma neskôr pri rozšírení Chrome pre Android doplnila, že funkcia bude dostupná pre používateľov v USA na vybraných zariadeniach s Androidom 12 alebo novším. To je dôležité aj pre Slovensko: nejde ešte o masový nástroj pre všetkých, ale o smer, ktorým sa prehliadače zjavne vydávajú. Keď sa takáto funkcia rozšíri do bežného používania, zmení sa aj to, ako ľudia narábajú s účtami, heslami a súkromím.

Lákadlo je pritom zrejmé. Agent v prehliadači nemusí len odpovedať na otázku ako chatbot. Vie čítať to, čo máte otvorené na obrazovke, prechádzať medzi stránkami, vypĺňať polia a urobiť sériu krokov, ktoré by ste inak klikali ručne. Pre bežného človeka to môže znamenať rýchlejšie porovnanie ponúk, vypĺňanie formulárov alebo vybavenie jednoduchej rutiny bez prepínania medzi desiatimi kartami.

Najväčší problém nie je heslo, ale otvorený účet

Práve v tom je aj nový typ rizika. OpenAI v texte o ochrane browser agentov pred prompt injection upozornila, že takýto agent môže pracovať „v rovnakom priestore, kontexte a dátach ako používateľ“. Podľa OpenAI to znamená, že pri útoku môže omylom sprístupniť citlivé informácie alebo vykonať neželané akcie.

Pre človeka, ktorý má v jednom prehliadači otvorený súkromný mail, internet banking, e-shopy, pracovné účty aj štátne služby, je to podstatná zmena. Ak ste už prihlásený, agent nemusí heslo znovu pýtať ani vypĺňať. Pracuje v prostredí, kde je prístup už otvorený. To je pohodlné pri neškodných úlohách, ale nebezpečné tam, kde ide o peniaze, osobné údaje alebo právne záväzné úkony.

Riziko preto nespočíva len v tom, že by niekto ukradol prihlasovacie meno a heslo. Problém je aj v tom, že agent môže dostať možnosť konať vo vašom mene priamo v už otvorenej relácii. Pri klasickom vyhľadávaní alebo sumarizácii verejného textu je dosah obmedzený. Pri otvorenom bankovom účte, firemnom úložisku alebo elektronickej schránke štátu už ide o oveľa citlivejšiu situáciu.

Ako môže útočník zneužiť agenta

Najčastejšie spomínanou hrozbou je prompt injection. OpenAI ju označuje za jednu z najvýznamnejších bezpečnostných hrozieb pre browser agentov. Zjednodušene ide o situáciu, keď je škodlivá inštrukcia skrytá priamo v obsahu, ktorý agent spracúva, napríklad na webovej stránke, v dokumente alebo v inom texte, ktorý má vyhodnotiť. Namiesto toho, aby agent nasledoval iba zadanie používateľa, môže sa nechať zviesť tým, čo „číta“ po ceste.

V praxi to nemusí vyzerať ako klasický vírus ani ako podvodný formulár. Stačí, ak sa škodlivý pokyn tvári ako bežný obsah stránky a agent ho vyhodnotí ako ďalšiu inštrukciu. Podľa OpenAI je problém práve v tom, že agent nie je uzavretý v jednom okne s jednou odpoveďou, ale pohybuje sa po webe a robí kroky. Útočník sa tak nemusí zamerať na prehliadač ako cieľ, ale na agenta ako medzičlánok, cez ktorý sa vie dostať k akcii alebo k dátam.

To mení aj logiku útoku. Pri starších podvodoch sa útočník snažil presvedčiť človeka, aby sám klikol na zlé miesto. Pri agentoch môže stačiť presvedčiť systém, ktorý kliká za človeka. Čím viac práv má agent v prehliadači, tým väčšia je škoda, ktorú môže spôsobiť omyl, zlá interpretácia alebo manipulatívny obsah.

Technologické firmy pritom zatiaľ neodpovedali na všetky praktické otázky. Z verejne dostupných materiálov nie je jasné, aké presné ochranné mechanizmy používa Chrome Auto Browse pri citlivých akciách, ako často vyžaduje potvrdenie od používateľa a ako dlho sa uchovávajú údaje spracované počas úlohy. Nejasné zostáva aj to, kedy a v akej podobe sa podobné funkcie vo väčšej miere dostanú mimo USA.

Ktoré úlohy zveriť agentovi a ktoré nie

Britské National Cyber Security Centre vo svojich odporúčaniach k agentickej AI výslovne varuje pred udelením neobmedzeného prístupu k citlivým dátam alebo kritickým systémom. Pre bežného používateľa sa to dá preložiť jednoducho: čím dôležitejší účet, tým menší priestor pre automatické konanie bez kontroly.

Z toho vyplýva niekoľko praktických pravidiel:

• AI agenta sa oplatí používať najmä na čítanie, sumarizáciu a porovnávanie verejne dostupných informácií bez prihlásenia.
• Oveľa väčšie riziko je zveriť mu internet banking, pracovné administrátorské účty, schránky s resetmi hesiel alebo štátne služby, kde jeden klik vytvára právny alebo finančný dôsledok.
• Bezpečnejšie je oddeliť prostredia, teda nepoužívať rovnaký profil prehliadača na experimenty s AI aj na banku, prácu a úradné účty.
• Pri nákupoch, platbách a odosielaní formulárov by mal posledný krok zostať na človeku, aj keď agent pripraví podklady.
• Ak nástroj žiada široké povolenia k mailu, dokumentom alebo otvoreným kartám, treba ich obmedziť na minimum a nechať len tie, ktoré sú naozaj potrebné.

To neznamená, že každá AI funkcia v prehliadači je automaticky nebezpečná. Nízke riziko má pomoc pri práci s verejným webom, kde agent nič neposiela, nepotvrdzuje a neotvára citlivé účty. Hranica sa posúva v momente, keď má čítať súkromnú komunikáciu, spracúvať osobné údaje, vyberať peniaze, pracovať s firemnými dokumentmi alebo konať v mene používateľa voči štátu.

Pre slovenského používateľa je dôležité najmä to, že všetky tieto služby sa často stretávajú v jednom prehliadači. Ak bude mať agent prístup k tomu istému prostrediu ako človek, z obyčajného pohodlia sa môže rýchlo stať problém s účtom, súkromím alebo zodpovednosťou za vykonaný úkon. Kým technologické firmy presne nevysvetlia, ako agent pri citlivých krokoch žiada súhlas a čo robí so spracovanými dátami po skončení úlohy, bude pri bankovníctve, štátnych službách a pracovných účtoch bezpečnejšie ostať pri ručnom klikaní.