V celej Európskej únii od 27. júla 2026 platí nové nariadenie prezývané AI Omnibus, ktoré mení časť harmonogramu pravidiel pre umelú inteligenciu. Podľa Európskej komisie má firmám znížiť administratívu, dať viac času na prípravu a priniesť väčšiu právnu istotu. Pre slovenské podniky je podstatné, že časť povinností sa posúva, ale agenda okolo dokumentácie, zmlúv a interných procesov nezmizla.
Obsah
Najväčšia praktická zmena sa týka vysokorizikových systémov. Podľa Rady Európskej únie sa pravidlá pre vysokorizikové AI systémy zaradené v prílohe III budú uplatňovať až od 2. decembra 2027. Pri umelej inteligencii zabudovanej vo výrobkoch z prílohy I sa termín posúva na 2. augusta 2028.
Pre firmu to znamená najmä viac času na prípravu dokumentácie, interných kontrol a úprav zmlúv s dodávateľmi. Neznamená to však, že sa európske pravidlá odkladajú ako celok alebo že by firmy mohli tému odložiť bokom. Európska komisia pri vstupe nariadenia do platnosti zdôraznila, že cieľom je zjednodušenie administratívy a väčšia právna istota, nie oslabenie ochrany bezpečnosti a základných práv.
Čo sa mení v harmonograme
Pre manažérov a IT tímy je dôležité odlíšiť, ktoré povinnosti sa posunuli a ktoré nie. Najviac času navyše získavajú firmy, ktoré vyvíjajú alebo uvádzajú na trh vysokorizikové systémy, prípadne ich integrujú do regulovaných výrobkov.
Naopak, pri transparentnosti obsahu vytvoreného umelou inteligenciou sa lehota nespredlžuje, ale skracuje. Rada Európskej únie uviedla, že pre zavedenie riešení transparentnosti pri takomto obsahu sa prechodné obdobie skracuje zo šiestich na tri mesiace, s novým termínom 2. decembra 2026. Pre firmy, ktoré generujú marketingový obsah, obraz, zvuk či zákaznícku komunikáciu pomocou AI, je to skôr signál na rýchlejšie nastavenie označovania a interných pravidiel.
Posúva sa aj termín pre štát. Podľa Rady Európskej únie musia národné orgány zriadiť regulačné sandboxy pre umelú inteligenciu do 2. augusta 2027. Ide o kontrolované testovacie prostredie, v ktorom si firmy môžu skúšať riešenia s dohľadom regulátora. Pre podniky je dôležité, že táto podpora nebude v každej krajine pripravená okamžite.
Kto získal viac času a kto nie
Európska komisia hovorí, že zjednodušenie nemá pomôcť len klasickým malým a stredným firmám. Rozširuje sa aj na väčšie stredné podniky, ktoré bývajú medzi korporáciami a menšími firmami často v najslabšej pozícii: na plnú právnu a compliance kapacitu nemajú rozpočet, ale regulačné povinnosti už pociťujú naplno.
Práve pre tieto firmy je odklad dôležitý pri plánovaní nákladov. Ak podnik nasadzuje AI do náboru, hodnotenia klientov, interného schvaľovania alebo do výrobkov, ktoré spadajú do regulovaných kategórií, musí riešiť nielen technické nastavenie, ale aj dôkazy o tom, ako systém funguje, aké riziká nesie a kto zaň nesie zodpovednosť. Odklad dáva viac priestoru rozložiť tieto náklady medzi viac rozpočtových období.
Zároveň však platí, že firmy by si nemali nový harmonogram vysvetliť ako generálnu amnestiu. Ak dnes kupujú AI nástroje od externých dodávateľov, uzatvárajú viacročné zmluvy alebo zavádzajú systém do procesov s dopadom na zákazníka či zamestnanca, mali by už teraz vedieť, aké dôkazy a záruky budú od partnerov žiadať.
Pre malú firmu je kľúčové rozlíšiť dve roly
Pre slovenskú prax je najdôležitejšie rozlíšenie medzi firmou, ktorá AI vyvíja alebo uvádza na trh, a firmou, ktorá ju len používa vo vlastnej prevádzke. Európska komisia v materiáloch k Omnibusu opakovane pracuje s tým, že nové pravidlá majú priniesť väčšiu istotu pre podniky, ktoré AI vyvíjajú alebo nasadzujú. V bežnej firemnej reči ide o rozdiel medzi dodávateľom technológie a jej používateľom.
Ak firma vyvíja vlastný nástroj, predáva ho klientom alebo ho upravuje tak, že vstupuje do produktu ako jeho podstatná časť, čaká ju zvyčajne širší okruh povinností. Ak podnik používa cudzí nástroj na marketing, zákaznícku podporu, prepis rozhovorov alebo internú analytiku, jeho agenda bude iná, ale nie nulová. Musí si napríklad ustrážiť, čo o produkte tvrdí dodávateľ, ako sú rozdelené povinnosti v zmluve a či je použitie AI primerané tomu, na čo ju firma nasadzuje.
Práve tu je pre malé podniky najväčšie riziko omylu. Mnohé firmy sa dnes považujú len za používateľov AI, no v praxi zasahujú do modelu, trénujú ho na vlastných dátach, pripájajú ho k rozhodovaniu o klientoch alebo ho zabudujú do vlastnej služby. V takom prípade môže byť ich postavenie z pohľadu regulácie zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Ako si nový harmonogram prečítať bez právnického chaosu
Najrozumnejší postup pre slovenskú firmu je začať od mapy vlastných nástrojov, nie od paragrafov. Podnik by si mal najprv spísať, kde všade umelú inteligenciu používa, kto je dodávateľ, či ide o bežný kancelársky nástroj alebo o riešenie s vyšším rizikom a či má AI vplyv na zákazníka, zamestnanca alebo bezpečnosť výrobku.
Až potom má zmysel riešiť termíny. V praxi si firmy môžu agendu rozdeliť na tri časti. Ešte tento rok by mali preveriť zmluvy, interné pravidlá a transparentnosť pri AI obsahu. Do rokov 2027 a 2028 si potom vedia rozložiť náročnejšie povinnosti pri vysokorizikových systémoch a pri AI zabudovanej vo výrobkoch.
Pre orientáciu v najbližších krokoch platí najmä toto:
- firmy používajúce generovaný text, obraz či zvuk by mali do decembra 2026 riešiť transparentnosť a označovanie,
- firmy s vysokorizikovými systémami získali čas do decembra 2027,
- firmy s AI zabudovanou vo výrobkoch majú nový termín v auguste 2028,
- podniky, ktoré rátajú s testovaním v regulačnom prostredí, nemôžu automaticky počítať s hotovým sandboxom skôr než v auguste 2027.
Právny chaos sa tým celkom nestráca. Otvorená zostáva otázka, ako presne sa budú jednotlivé roly vykladať v bežnej slovenskej praxi a ktorý orgán bude na Slovensku hlavným dohliadateľom. Kým štát neurčí jasné kompetencie a firmy si neupravia zmluvy s dodávateľmi, viac času ešte neznamená úplný pokoj.
