EÚ zaviedla nové pravidlá pre azyl a návraty

V Európskej únii sa od 12. júna 2026 používajú nové pravidlá pre azyl, návraty a zvládanie nepravidelných príchodov na hraniciach. Európska komisia ich opisuje ako spoločný systém, ktorý má zrýchliť registráciu a posudzovanie žiadostí a zároveň rozdeliť časť zodpovednosti medzi členské štáty. Pre Slovensko je dôležité, že sa zmeny netýkajú len krajín na vonkajšej hranici, ale aj vnútorných štátov pri solidarite, administratíve a návratovej politike.

Rada Európskej únie pakt formálne prijala 14. mája 2024 po tom, ako ho v apríli 2024 schválil Európsky parlament. Podľa Rady Európskej únie a Európskej komisie nejde o jeden zákon, ale o balík približne desiatich legislatívnych aktov, ktoré spolu menia fungovanie azylového systému od príchodu na hranicu až po návrat človeka, ktorý v Únii nemá právo zostať.

Európska komisia zároveň pripravila spoločný plán zavádzania a po dvojročnom prechodnom období sa nový systém začal uplatňovať 12. júna 2026. Cieľom je, aby Únia vedela rýchlejšie spracúvať žiadosti, lepšie chrániť vonkajšie hranice a nenechala krajiny pod najväčším tlakom riešiť situáciu samé.

Nie je to balík o pracovnej migrácii

V slovenskej debate sa často miešajú tri rozdielne témy: legálna migrácia, azyl a návraty. Nový pakt sa podľa materiálov Európskej komisie sústreďuje najmä na nepravidelné príchody, azylové konania a na ľudí, ktorí po rozhodnutí úradov nemajú právo zostať v Európskej únii. Nie je to systém, ktorý by nastavoval pracovné víza alebo bežné prisťahovalecké programy pre firmy.

To je dôležité aj preto, že pravidlá pre azyl fungujú inak než pravidlá pre legálny príchod za prácou či štúdiom. Azyl sa týka ľudí, ktorí žiadajú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym ohrozením. Návratová politika zasa rieši situácie, keď človek ochranu nezíska alebo nemá iný zákonný dôvod zostať v členskom štáte.

Čo sa mení na hraniciach

Jedna z najväčších zmien sa týka prvého kontaktu s človekom, ktorý príde na vonkajšiu hranicu EÚ nepravidelne. Európska komisia uvádza, že nové pravidlá zavádzajú povinnú registráciu, identifikáciu a bezpečnostné, zdravotné aj zraniteľnostné kontroly. Cieľ je jednoduchý: štáty majú vedieť rýchlejšie zistiť, kto prišiel, v akom je stave a aký postup sa má na jeho prípad vzťahovať.

Pre štáty na vonkajšej hranici to znamená vyšší nárok na policajné, administratívne aj ubytovacie kapacity. Z pohľadu Bruselu má byť výsledkom menší chaos v prvých dňoch po príchode a lepšie rozdelenie ľudí do ďalších konaní. Práve táto časť má zároveň ukázať, či budú členské štáty schopné nové pravidlá zvládnuť aj technicky, nielen politicky.

Ako sa mení azyl a návraty

Pakt má upratať aj to, ako sa žiadosti posudzujú a ktorý štát za ne nesie zodpovednosť. Rada Európskej únie uvádza, že balík prináša jasnejšie pravidlá pre posudzovanie azylových žiadostí aj pre návratové postupy. V praxi to má obmedziť dlhé presúvanie spisov medzi štátmi a zrýchliť prípady, v ktorých človek na ochranu nárok nemá.

Tlak na systém nie je malý. Podľa Eurostatu podalo v roku 2024 v Európskej únii prvú žiadosť o azyl 912 415 občanov tretích krajín. Eurostat zároveň evidoval 754 525 prvostupňových rozhodnutí o azylových žiadostiach, čo ukazuje, aký veľký objem konaní musia úrady v celej Únii spracovať.

Práve preto sa v nových pravidlách spája azyl s návratmi. Ak má mať systém dôveru, musí vedieť nielen prijať a posúdiť žiadosť, ale aj vykonať rozhodnutie v prípade, keď ochrana priznaná nebude. Pre členské štáty to znamená tlak na úrady, databázy, spoluprácu polície a kontakt s krajinami pôvodu pri návratoch.

Čo znamená solidarita medzi štátmi

Politicky najcitlivejšou časťou paktu je solidarita. Európska komisia vysvetľuje, že členské štáty sa majú deliť o zodpovednosť za krajiny pod migračným tlakom, aby štáty na vonkajšej hranici nezostali na situáciu samy. Ide o posun od systému, v ktorom sa spoločné pravidlá často lámali práve na tom, že záťaž bola rozdelená veľmi nerovnomerne.

Pre vnútrozemské krajiny to znamená, že migrácia a azyl už nemôžu brať ako problém niekoho iného. Aj štáty bez výraznej vonkajšej hranice budú súčasťou mechanizmu, ktorý má pomáhať zvládať tlak v celej Únii. Otvorenou otázkou zostáva, ako presne si jednotlivé krajiny vrátane Slovenska zvolia formu solidarity v konkrétnych rokoch a aký objem povinností z toho vyplynie.

Prečo sa to týka aj Slovenska

Slovensko nepatrí medzi hlavné krajiny prvej línie, no nový režim sa dotkne aj jeho úradov a bezpečnostných zložiek. V slovenskom kontexte pôjde najmä o administratívu spojenú so spoločnými pravidlami, o policajnú spoluprácu, návratovú politiku a o pripravenosť zapojiť sa do solidarity voči krajinám pod tlakom. To môže znamenať aj nové nároky na štátne kapacity a na koordináciu s partnermi v EÚ.

Zmeny môžu zasiahnuť aj domácu politickú debatu. Téma sa nebude točiť len okolo ochrany hraníc, ale aj okolo toho, ako rýchlo vie štát spracúvať prípady, ako fungujú návraty a či má pripravené základné integračné služby pre ľudí, ktorí ochranu dostanú. To je pre Slovensko praktická otázka verejnej správy, nie iba spor o slogany.

Pakt preto treba čítať ako nový rámec pre celé fungovanie Únie v oblasti migrácie a azylu, nie ako jednorazové sprísnenie hraníc. To, či bude systém fungovať lepšie než doteraz, sa ukáže až na tom, ako si členské štáty rozdelia zodpovednosť a či vrátane Slovenska posilnia úrady, políciu a návratové kapacity skôr, než príde ďalší väčší tlak na hraniciach.