Rozpad čínskej rakety zvyšuje tlak na pravidlá pre satelity

Horný stupeň čínskej rakety Zhuque-2E sa po štarte 9. júna 2026 rozpadol na rušnej nízkej obežnej dráhe. Podľa odhadu citovaného Ars Technica mohlo pribudnúť 100 až 150 nových úlomkov v oblasti, ktorá sa prekrýva s dráhami ISS a časti siete Starlink. Prípad ukazuje širší problém: okolo Zeme pribúdajú satelity aj odpad, od ktorých dnes závisí navigácia, internet, počasie aj finančné siete.

Prípad Zhuque-2E je dôležitý najmä preto, že nejde o izolovanú nehodu v prázdnom priestore. Ars Technica opísala rozpad horného stupňa rakety spoločnosti LandSpace ako udalosť v jednej z najvyťaženejších častí nízkej obežnej dráhy Zeme. Darren McKnight, senior technical fellow v spoločnosti LeoLabs, bol v článku citovaný pri odhade, že rozpad mohol vytvoriť približne 100 až 150 nových úlomkov.

Nízka obežná dráha, často označovaná skratkou LEO, je atraktívna pre internetové konštelácie, vedecké družice, pozorovanie Zeme aj pilotované lety. Satelity na nej lietajú relatívne blízko Zeme, majú kratšiu odozvu a lacnejšie spojenie, no zároveň sa pohybujú vo vrstvách, kde už desaťročia zostávajú staré raketové stupne, nefunkčné satelity a úlomky po kolíziách či explóziách.

Podľa štatistík European Space Agency bolo k 25. júnu 2026 pravidelne sledovaných približne 45 600 objektov na orbite. ESA zároveň odhaduje, že okolo Zeme sa nachádza asi 1,2 milióna úlomkov veľkých 1 až 10 centimetrov a približne 140 miliónov menších úlomkov s veľkosťou 1 milimeter až 1 centimeter. Sledovať sa dá len časť z nich, pretože najmenšie fragmenty sú pre radary a optické systémy ťažko zachytiteľné.

V nízkej obežnej dráhe eviduje ESA približne 26 944 katalógovaných objektov. Zároveň uvádza, že v roku 2026 je v prevádzke približne 15 800 funkčných satelitov. To znamená, že operátori musia čoraz častejšie počítať nielen s vlastnou dráhou, ale aj s dráhami tisícov iných družíc a tisícok kusov odpadu.

Riziko nevytvára len veľký nefunkčný satelit. Aj centimetrový úlomok môže pri orbitálnych rýchlostiach vážne poškodiť alebo zničiť družicu, pretože objekty sa vo vesmíre pohybujú rýchlosťami rádovo v kilometroch za sekundu. Menšie častice môžu poškodiť solárne panely, optiku alebo povrch prístrojov a skrátiť životnosť misie.

Medzinárodná vesmírna stanica je najznámejší príklad infraštruktúry, ktorá musí na takéto riziká reagovať. NASA Orbital Debris Program Office uviedol, že ISS do mája 2025 vykonala od roku 1999 spolu 40 vyhýbacích manévrov proti rizikovým priblíženiam sledovaných objektov. Takýto manéver znamená spotrebu paliva, zmenu plánovania a v niektorých prípadoch aj obmedzenie vedeckej alebo prevádzkovej činnosti.

ESA v správe Space Environment Report 2025 upozornila, že množstvo odpadu by rástlo aj bez ďalších štartov. Dôvodom sú fragmentačné udalosti, pri ktorých sa staré objekty rozpadajú a pridávajú nový odpad rýchlejšie, než ho atmosféra prirodzene sťahuje späť k Zemi. ESA uvádza, že v roku 2024 pribudlo po fragmentáciách viac než 3 000 nových sledovaných objektov.

Tento vývoj zvyšuje náklady celého sektora. Satelity potrebujú viac paliva na manévrovanie, operátori investujú do presnejšieho sledovania objektov a poisťovne môžu pri rizikovejších misiách premietnuť hrozbu kolízie do cien. Pri veľkých konšteláciách sa problém násobí, pretože každý satelit je zároveň aktívnym prvkom siete aj ďalším objektom v preplnenej premávke.

Pre bežných používateľov na Slovensku sa téma nemusí prejaviť ako náhla strata signálu, ale ako rastúca závislosť každodenných služieb od stabilnej kozmickej infraštruktúry. Satelity podporujú navigáciu v autách a mobiloch, presné časovanie telekomunikačných a finančných sietí, meteorologické modely, televízne vysielanie aj dátové služby v odľahlejších oblastiach.

Európsky program Galileo je podľa oficiálnej politiky EÚ dôležitý nielen pre navigáciu, ale aj pre presné časovanie v bankovníctve, energetických sieťach a telekomunikáciách. Európska komisia zároveň uvádza, že služby satelitnej navigácie podporujú približne 10 percent HDP EÚ. Ak sa prevádzka na orbite stane drahšou a rizikovejšou, nejde iba o problém vesmírnych agentúr, ale aj o náklad pre firmy a verejné služby.

Ďalšou vrstvou problému je pozorovanie oblohy. Výskum publikovaný cez Nature Portfolio koncom roka 2025 odhadol, že pri ďalšom raste megakonštelácií by svetelné znečistenie zo satelitov mohlo v nasledujúcej dekáde znehodnocovať až 96 percent snímok niektorých teleskopov na nízkej orbite. Alejandro S. Borlaff, hlavný autor štúdie v Nature, sa venoval najmä vplyvu satelitných megakonštelácií na vesmírnu astronómiu.

Regulácia sa snaží dobehnúť tempo štartov. Európska komisia predstavila 25. júna 2025 návrh EU Space Act, ktorý má zaviesť harmonizované pravidlá pre bezpečnosť, sledovanie objektov a zmierňovanie vesmírneho odpadu v celej EÚ. Ide však o návrh, nie o hotový právny rámec, takže konkrétna podoba povinností ešte závisí od legislatívneho procesu.

Technické riešenia už dnes zahŕňajú presnejšie katalógy objektov, automatizované vyhodnocovanie rizikových priblížení, rezervy paliva na manévre a návrhy satelitov, ktoré sa po skončení misie rýchlejšie stiahnu do atmosféry. Limity zostávajú v tom, že dáta o dráhach nemajú všetci operátori rovnako presné, nie každý objekt je ovládateľný a pri malých úlomkoch sa často nedá včas vypočítať spoľahlivé riziko.

Po rozpade Zhuque-2E zostáva otvorené, koľko fragmentov nakoniec oficiálne skatalogizujú sledovacie systémy a ako dlho budú predstavovať zvýšené riziko pre satelity v podobných výškach.