Thales skúma dátové centrá vo vesmíre: AI tlačí na elektrinu, rakety kazia bilanciu

Rast umelej inteligencie zvyšuje dopyt po dátových centrách, elektrine, chladení aj pozemkoch. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že globálna spotreba elektriny dátových centier sa do roku 2030 viac než zdvojnásobí na približne 945 TWh. Aj preto sa v Európe objavujú projekty, ktoré skúmajú, či by časť výpočtovej infraštruktúry nemohla fungovať na obežnej dráhe.

Dátové centrá vo vesmíre dnes nie sú hotovým odvetvím, ale kombináciou výskumu, priemyselných štúdií a marketingových vízií. Ich zástancovia tvrdia, že orbita ponúka takmer nepretržitú solárnu energiu a možnosť odvádzať teplo sálaním do hlbokého vesmíru. Proti tomu stoja náklady na vynášanie serverov, servis hardvéru, obmena techniky a riziko ďalšieho odpadu na obežnej dráhe.

Tlak na takéto nápady nevzniká vo vákuu. Medzinárodná energetická agentúra uvádza, že hlavným motorom rastu spotreby dátových centier bude umelá inteligencia. V ďalšej analýze agentúra uviedla, že spotreba elektriny dátových centier v roku 2025 medziročne vzrástla o 17 %, pričom centrá zamerané na AI rástli ešte rýchlejšie.

Pre prevádzkovateľov to znamená boj o pripojenie do siete, stabilné dodávky elektriny a lokality, kde sa dá postaviť veľká výpočtová infraštruktúra. Pre štáty to znamená otázku, kto zaplatí nové vedenia, záložné zdroje a posilnenie energetiky. Pre používateľov cloudových služieb, streamingu či AI nástrojov sa tieto náklady môžu neskôr premietnuť do cien predplatného alebo do dostupnosti služieb.

Európska komisia preto už sprísňuje dohľad nad energetickou stopou dátových centier. Podľa Komisie mali dátové centrá v roku 2018 v Európskej únii spotrebu 76,8 TWh a tvorili 2,7 percenta dopytu po elektrine. Pri pokračovaní súčasného trendu má ich podiel do roku 2030 stúpnuť najmenej na 3,2 percenta, pričom Komisia uvádza aj približný dnešný podiel okolo troch percent.

Od roku 2024 EÚ zavádza reportovanie energetickej výkonnosti dátových centier do európskej databázy. Európska komisia pripravuje aj širší balík pravidiel vrátane hodnotenia a minimálnych štandardov. Operátori mali prvé ukazovatele reportovať do 15. septembra 2024 a následne každoročne do 15. mája.

Myšlienka presunu časti výpočtov na orbitu vychádza z jednoduchej energetickej logiky. Solárne panely vo vesmíre nemusia riešiť oblaky, noc v rovnakom rozsahu ako pozemské elektrárne ani zábery pôdy. Serverová infraštruktúra by zároveň nemusela používať vodu na chladenie, čo je pri veľkých dátových centrách čoraz citlivejšia téma.

Technicky však nejde o „lacné chladenie zadarmo“. Vo vesmíre nefunguje odvod tepla prúdením vzduchu ako na Zemi, takže zariadenia musia teplo vyžarovať cez radiátory. Pri veľkom výpočtovom výkone by práve radiátory, napájanie, tienenie pred žiarením a spoľahlivosť elektroniky patrili medzi kľúčové limity.

Odborný článok v časopise Nature Electronics z októbra 2025 opisuje koncept uhlíkovo neutrálnych dátových centier vo vesmíre. Yonggang Wen, spoluautor článku v Nature Electronics, a ďalší autori argumentujú, že vesmírne dátové centrá by mohli využívať bohatú solárnu energiu a veľký chladný tepelný rezervoár hlbokého vesmíru. Ide však o vedecký koncept, nie o dôkaz, že sa takýto model ekonomicky oplatí.

Najkonkrétnejším európskym projektom je štúdia ASCEND, ktorú v rámci programu Horizon Europe od roku 2023 viedla spoločnosť Thales Alenia Space. Firma v júni 2024 uviedla, že koncept vesmírnych dátových centier je technicky možný. Zároveň však priznala rozhodujúcu podmienku: podľa Thales Alenia Space by vhodný nosič musel mať počas životného cyklu desaťnásobne nižšie emisie, než aké sú dnes bežné.

To je podstatný rozdiel medzi ekologickým sľubom a reálnou bilanciou. Ak sa do výpočtu započíta výroba satelitov, rakiet, štarty, náhradné diely, koniec životnosti a riziko zlyhania, uhlíková stopa sa môže výrazne zmeniť. Priemyselná štúdia ASCEND pracuje aj s cieľom nasadiť do roku 2050 približne 1 GW vesmírnej dátovej kapacity, no rovnaké materiály uvádzajú odhad trhu dátových centier do roku 2030 na úrovni 23 GW.

Ekonomika projektu zostáva otvorená. Pozemské dátové centrum sa dá rozširovať, opravovať a modernizovať nákladnými, ale bežnými postupmi. Server na obežnej dráhe treba vyniesť raketou, navrhnúť na prevádzku v náročnom prostredí a vyriešiť, čo sa stane pri poruche alebo po zastaraní hardvéru.

Aj preto sa ako prvé pravdepodobne neponúka presun bežného cloudu pre firmy a domácnosti. Zmysel by mohli mať špecializované úlohy, napríklad spracovanie satelitných dát priamo vo vesmíre alebo výpočty, pri ktorých nie je rozhodujúca okamžitá odozva pre používateľa na Zemi. Pri bežných internetových službách zostáva problémom prenos dát, oneskorenie, kapacita spojenia a cena celej infraštruktúry.

Pre Slovensko nejde o tému vzdialenú každodennej ekonomike. Slovenské firmy, školy, úrady aj domácnosti používajú cloudové úložiská, videokonferencie, streamovacie služby a AI nástroje, ktoré bežia najmä na veľkých dátových centrách v Európe a Spojených štátoch. Ak budú náklady na elektrinu, reguláciu a výstavbu infraštruktúry rásť, premietnu sa do európskeho trhu digitálnych služieb bez ohľadu na to, či servery stoja v Nemecku, Írsku alebo raz na orbite.

Európsky rozmer je dôležitý aj pre debatu o digitálnej suverenite. Ak chce EÚ držať viac dátovej a výpočtovej infraštruktúry pod vlastnou kontrolou, bude musieť riešiť nielen kybernetickú bezpečnosť a pravidlá pre dáta, ale aj dostupnú elektrinu, povoľovanie stavieb a investície do sietí. Vesmírne dátové centrá môžu byť jednou z technologických možností, no zatiaľ neodstraňujú základný problém: dopyt po výpočtovom výkone rastie rýchlejšie, než sa stíha budovať lacná a čistá infraštruktúra.

Najbližšie roky preto ukážu najmä to, či z projektov ako ASCEND vzniknú demonštračné misie a nezávisle overené ekonomické modely. Bez lacnejších, opakovane použiteľných a výrazne čistejších štartov zostanú dátové centrá vo vesmíre skôr odpoveďou na tlak AI éry než riešením, ktoré by bežný používateľ pocítil v cene alebo kvalite služieb.