Banky aj štát musia meniť šifry, kvantové riziko sa blíži

Pokrok v kvantovom počítaní môže skrátiť čas, počas ktorého budú dnešné bezpečnostné šifry spoľahlivé. Nature 2. apríla 2026 upozornil, že dva nezávislé výskumy posúvajú možné riziko pre kyberbezpečnosť bližšie k záveru tohto desaťročia, než sa doteraz bežne čakalo. Pre bežných používateľov z toho nevyplýva panika, ale tlak na aktualizácie, dlhšiu podporu zariadení a na to, aby banky, štát aj firmy prešli na nové typy kryptografie.

To, čo sa mení, nie je samotná existencia rizika, ale časový horizont. Článok v Nature, ktorého autorom je Davide Castelvecchi, hovorí o dvoch analýzach z 30. marca 2026, podľa ktorých sa prakticky použiteľné útoky na dnešnú kryptografiu môžu priblížiť skôr, než odborníci dlhé roky predpokladali. Neznamená to, že internet banking alebo občiansky preukaz prestanú fungovať zajtra ráno, ale znamená to, že príprava sa už nedá odkladať na neurčito.

Najviac ohrozené sú verejnokľúčové šifry a digitálne podpisy

Podľa Národného inštitútu pre štandardy a technológie v Spojených štátoch sa prechod na takzvanú post-kvantovú kryptografiu týka najmä verejnokľúčových algoritmov. Práve tie sa používajú pri vytváraní bezpečného spojenia, pri certifikátoch, digitálnych podpisoch, elektronickej identite či vzdialenom prístupe do firemných sietí.

To je aj dôvod, prečo sa v tejto debate spomínajú banky, e-shopy, štátne portály alebo firemné VPN. Ak sú tieto služby postavené na algoritmoch, ktoré budú kvantové počítače vedieť oslabiť výrazne rýchlejšie než dnešné stroje, nestačí vymeniť jeden program. Často treba upraviť aplikácie, certifikáty, servery, bezpečnostné moduly aj zariadenia používateľov.

Pre bežného človeka je dôležité, že kvantové riziko dnes neznamená povinnosť okamžite meniť všetky heslá len kvôli tejto jednej hrozbe. Znamená skôr to, že heslo už samo osebe nerieši celý problém, ak banka, štátna služba alebo pracovné zariadenie ostanú na starých certifikátoch a bez podpory. Používateľ zmenu algoritmov väčšinou nevykoná ručne, tú musia pripraviť poskytovatelia služieb a výrobcovia techniky.

Nové štandardy už existujú, problém je migrácia

Dôležitý posun prišiel ešte skôr, než sa objavili nové varovania v Nature. NIST 13. augusta 2024 oznámil prvé tri finalizované štandardy post-kvantovej kryptografie, konkrétne FIPS 203, FIPS 204 a FIPS 205. Úrad zároveň uviedol, že tieto štandardy sa dajú začať nasadzovať na ochranu citlivých e-mailov aj e-commerce transakcií.

To je pre firmy aj verejnú správu kľúčová správa. Debata už nie je v bode, či nové algoritmy vôbec budú, ale v bode, ako rýchlo ich jednotlivé systémy zvládnu prijať. Pri bezpečnosti totiž nestačí, aby nový štandard existoval na papieri. Musí ho podporovať softvér, hardvér, mobilné aplikácie, sieťové prvky aj dodávatelia, ktorí jednotlivé časti prevádzkujú.

Národné centrum excelentnosti pre kyberbezpečnosť, ktoré patrí pod NIST, preto odporúča začať migráciu inventúrou. Inštitúcia hovorí, že organizácie si majú najprv zmapovať, kde všade používajú kvantovo zraniteľné verejnokľúčové algoritmy v hardvéri, softvéri a službách, a až potom pripraviť plán prechodu. V praxi to znamená nájsť slabé miesta aj tam, kde ich firmy bežne nevidia: v certifikátoch, podpisovacích službách, vzdialenom prístupe, zariadeniach v pobočkách alebo v staršom firmvéri.

Slovenský používateľ si má všímať podporu zariadení

Pre Slovensko je podstatné, že rovnakú infraštruktúru používajú banky, poisťovne, e-shopy, úrady aj malé firmy. Ak dnes niekto kupuje notebook, mobil, router, NAS úložisko alebo bezpečnostný token, nekupuje ho na pár mesiacov. Mnohé z týchto zariadení ostanú v prevádzke aj v čase, keď budú nové bezpečnostné štandardy už bežnou súčasťou trhu.

Preto sa oplatí sledovať hlavne dĺžku podpory a aktualizácie firmvéru. Zariadenie, ktoré výrobca prestane podporovať priskoro, môže zostať na starších bezpečnostných mechanizmoch aj vtedy, keď služba na druhej strane už bude pripravená na novšie šifry. Výsledkom nemusí byť len bezpečnostné riziko, ale aj obyčajná nekompatibilita.

Pri internet bankingu alebo štátnych službách platí, že prechod na nové algoritmy bude väčšinou neviditeľný. Používateľ si skôr všimne, že musí aktualizovať aplikáciu, operačný systém alebo prehliadač. Najväčšie problémy môžu nastať pri starých telefónoch, nepodporovaných počítačoch a domácich routeroch, ktoré roky nedostali bezpečnostnú opravu.

Praktické kroky pre bežného používateľa sú pomerne jednoduché. Oplatí sa najmä toto:

• neodkladať aktualizácie operačného systému, prehliadača, bankovej aplikácie a firmvéru routera,
• pri kúpe techniky pozerať, ako dlho výrobca garantuje bezpečnostnú podporu,
• vyhýbať sa zariadeniam, ktoré už dnes dostávajú len obmedzené alebo žiadne opravy,
• pri pracovných zariadeniach sa pýtať, či má zamestnávateľ plán pre obnovu certifikátov, VPN a podpisových služieb.

Tieto kroky neriešia kvantové počítače priamo, ale znižujú riziko, že používateľ zostane na platforme, ktorá nový bezpečnostný štandard neprijme.

Malé firmy čaká hlavne prehľad v tom, čo používajú

Pre malé a stredné firmy bude najťažšia skôr organizácia než matematika. Mnohé z nich nemajú vlastné bezpečnostné oddelenie a kryptografiu riešia cez dodávateľov. O to dôležitejšie je vedieť, kde presne používajú certifikáty, elektronické podpisy, VPN, cloudové služby alebo zariadenia s dlhým životným cyklom.

Prvý krok preto nie je nákup „kvantového“ produktu, ale prehľad. Firma by mala vedieť, ktoré systémy podpisuje, ktoré služby používajú verejnokľúčové mechanizmy, ako často rotuje certifikáty a či jej dodávatelia hovoria o pripravenosti na post-kvantové štandardy. Bez tejto mapy hrozí, že podnik vymení jednu časť infraštruktúry a problém ostane skrytý inde.

Osobitný prípad sú kryptomeny. Google Research upozornil, že jeho whitepaper má zvýšiť povedomie o kvantových rizikách pre kryptomenové systémy. Výskumníci zároveň odporúčajú neprezrádzať alebo znovu nepoužívať zraniteľné adresy peňaženiek. Pre väčšinu Slovákov je to okrajovejšia téma než bankovníctvo alebo štátne služby, ale dobre ukazuje, že dlhá životnosť starých kryptografických mechanizmov sa netýka len jednej oblasti.

Najbližšie roky preto nebudú o jedinom dramatickom vypnutí starých šifier, ale o postupnej migrácii. Otvorenou otázkou zostáva, ako rýchlo ju zvládnu výrobcovia zariadení, softvérové firmy a inštitúcie pretaviť do produktov, ktoré sa bežne predávajú aj na slovenskom trhu.